Medzitým niekde hlboko v podzemí...
Chlapom zo skupiny ošetrili rany, dostali možnosť sa osprchovať, a po krátkom oddychu v jednej z miestností, k nim prišli Peter s Maťom.
Skupinka stále prekvapených chlapov vyšla na ďalšiu chodbu, kde dostali naspäť svoje zbrane a vybavenie. "Aby ste si nemysleli, že ste zajatcami" povedal Maťo a dodal: "Operácia toho vášho veliteľa sa podarila, no zopár dní si tu bude musieť ešte poležať, dokým sa nedá dohromady. Prišiel o dosť krvi, no doktorov tu majú excelentných."
Prešli do akejsi miestnosti, čo vyzerala ako malá kinosála. Za pár minút došiel chlapík v čiernej košeli.
"Vitajte... Volám sa Marek, moje priezvisko nieje podstatné, všetci sa tu oslovujeme menami. Som veliteľ celého tohto objektu a celej našej skupiny. Celkovo je nás tu presne 85 vrátane mňa, zopár detí a žien. Momentálne sa nachádzate v hĺbke 54 metrov pod zemou...
Tento podzemný objekt nadväzuje na bývalé lomy, tie počas druhej svetovej vojny vo veľkom využívalo nemecko, a malo tu podzemnú továreň, sklady a archívy. Keďže sa nachádza v pohraničnej oblasti a domáce obyvateľstvo bolo odtiaľ po vojne deportované preč, vedelo o tom veľmi malé množstvo ľudí. Všetci, ktorí tu pre nemcov pracovali, na konci vojny popravili a skončili za jedným zo závalov. Môžem vám to miesto neskôr ukázať.
Po skončení vojny to tu objavila československá armáda a podarilo sa im to tu utajiť aj pred rusmi. Bolo rozhodnuté to tu prerobiť na kryt pre najvyšších štátnych predstaviteľov"
Do toho sa ozval pyrotechnik: "Tu? v pohraničnej oblasti? Veď to bolo blízko k západu, vtedajšiemu nepriateľovi..."
Marek sa pousmial a pokračoval:
"Nepriateľom sa stali až neskoršie, až na nátlak rusov a po prevzatí moci v 48" roku.Dovtedy sa počítalo s inými variantami... ktoré sa potvrdili v 68"roku... dovtedy sa to tu od vojny vkuse a tajne prerábalo a stavialo. Taký druhý, ale o dosť modernizovaný Richard. Komplet je vybudovaný pre ukrytie a ubytovanie skupiny okolo 350ľudí, vrátane ľudí od ostrahy a údržby. Má celkovo štyri podlažia, pričom toto spodné je čiastočne technické a riadiace. Celý tento úkryt má vlastnú elektráreň s obrovskými nádržami na naftu, vlastný zdroj pitnej vody, obrovské sklady na potraviny, sklady s muníciou a zbraňami, mraziace boxy, poľná nemocnica, sklady s rôznymi dielami, a to aj na rôzne vozidlá, garáže s nejakou tou dnes už historickou technikou, s filtroventiláciu, a je odolný aj výbuchu atómovej bomby. Na povrchu, vo vhodných strategických miestach sú urobená skryté pozorovateľne s kulometnými hniezdami, my sme použili iba dva a zlikvidovali sme pri tom jednu dodávku, pancierový uaz, 6 motoriek so sajdkami, tri terénne motorky a 42 po zuby ozbrojených chlapov...
Teraz vám vysvetlím, čo sa vlastne stalo. Táto banda z nám neznámych dôvodoch uložila na cestu protitankové míny- zaujímalo by nás, odkiaľ ich vôbec mali. Tak nám bolo jasné, že sa tu niečo chystá. Mimochodom, objavili ste len dve, no na ceste o 40 metrov vyššie je podmínovaná celá skala.
Hneď o dva dni tam dorazila vaša skupina a zlikvidovala ich. Celý čas ste boli pod dozorom našich kulometov. Pôvodne sme si mysleli, že ide o útok na náš objekt, aj keď to bolo málo pravdepodobné. Ako sme zistili, priestor sme nesledovali nielen my, ale aj niekto druhý. Hneď po výbuchu k vám smerovala tá kolóna. Boli ale prekvapení, evidentne si tam po niečo prišli. Niečo, čo chceli zobrať do tej dodávky. Chlapi z tej skupiny tu robili neporiadok už niekoľko mesiacov. No bol problém ich odchytiť, či zlikvidovať. Tak sme využili príležitosť a časť tej skupiny zlikvidovali... ZB 37 a MG 42 sú veľmi dobré zbrane a tých 2500 nábojov pojedli bez jediného problému" pousmial sa.
"V tomto úkryte celá naša skupina funguje s prestávkami už tretí rok. Pôvodne sme tu chodili iba v zime, no odkedy sa rozbehlo celé to covid šialenstvo a odkedy trvá celý ten rozpad všetkého, tak tu sme takmer v kuse.
Nafty do elektrocentrál máme asi na rok, doplňujeme ju ale z rôzných našich akcií v nemecku, podarilo sa nám tam totiž ukoristiť zopár kamiónov s palivom, ale aj s potravinami, ale to nieje teraz podstatné...Tak to nenápadne už pár mesiacov vkuse vozíme sem.
O celom tom vašom spoločenstve v Mlýne vieme, a aj o problémoch so Severným krížom atď. Na vašich kamarátov- na Peťa a Maťa sme natrafili v podzemí o niekoľko kilometrov ďalej, takmer už polomrtvych, v jednom závale- v štôlňach napojených na tú vašu vilu. Podzemie v celej oblasti je obrovské, a tak rozľahlé, že to dodnes nemáme všetko zmapované. Isté je, že na niektorých miestach je už ale zatopené, pred nejakým rokom nám tam napustili vodu cez jednu vrtnú súpravu a všetko sa prepadlo, aj vrátane tej súpravy
. Museli sme zopár štôl odstreliť, kvôli našej bezpečnosti a spodnej vode. Ale je tam kopu rôznych pascí, nástrah a slepých chodieb, chodby vedú aj do samotného Mesta...
Ste našimi hosťami, pretože ako sa hovorí, nepriateľ nášho nepriateľa je náš priateľ. A tá arabsko-nemecká skupina, ktorá tu dorazila pred dvomi rokmi terorizuje a robí svoj poriadok vo všetkých krajoch na okolí je obrovská, a bohužiaľ aj poriadne vybavená a vyzbrojená. Niekto zhora ich financuje a podporuje, pravidelne ich tu vozia z blízkeho východu... Majú svojich špicľov a ľudí všade, aj v Meste, a verím tomu, že aj v tom vašom Mlýne... Takže ak ste niečo chystali prevážať na tej vašej ceste, isto o tom vedeli, a chceli vám to zobrať.
Môžete tu zostať, dokedy sa nedá dokopy ten váš veliteľ, cítte sa tu ako doma. Len nechoďte na prvé podlažie, tam sú naše ženy a deti, a majú tam svoj svet... Toho vášho mrtveho kolegu máme v našej márnici, až pôjdete, pôjde s vami, aby ste ho mohli pochovať medzi svojich.
A teraz sa poďte navečerať..."