Komunitná stratégia

[plenty wolfs]

Toto som spísal pred vyše 10 rokmi... stále hľadám ľudí s podobnými cieľmi a zámermi ...

Upozorňujem ctených čitateľov, že týchto niekoľko riadkov netreba chápať ako dogmu ale ako pragmaticky upraviteľný plán.

Stratégia eko-ďalej
(pracovná verzia 2008)

Podľa môjho skromného názoru do dvadsiatich rokov ak nie skôr dôjde ku kolapsu v energetike, poľnohospodárstve. Predzvesti tejto katastrofy badať v reálnom čase (ceny ropy, potravín, vojny o vodu ...) Prírodné zdroje ako pôda, voda, lesy, vzduch sa drancujú šialeným tempom. Všetko pre peniaze, vplyv, moc.... Už teraz máme kontaminované prírodné zdroje v nebývalom rozsahu. Je málo nedotknutých lokalít, kde sa dá rozvinúť udržateľné normálne poľnohospodárstvo v čase a priestore. Zámerne nespomínam pojem ekologické poľnohospodárstvo, v poslednom čase je to skôr pojem ekonomický ako ekologický.

O čo mi ide? Zhrnul som to do základných 8 bodov, nie je to žiadna utópia ale reálny zámer.

1 kúpa pôdy v prijateľných prírodných a cenových podmienkach 30-50 ha
2 zabezpečiť potraviny v čo najširšom spektre a rôznorodosti
3 ochrániť prírodné zdroje v lokalite
4 zveľadiť krajinu
5 vytvoriť dostatočne pevnú sociálnu štruktúru rodinných fariem úmerne diverzifikovaných ale navzájom kooperujúcich
6 dať dokopy dostatočný počet ľudí alebo najlepšie rodín pre túto myšlienku, ochotných pracovať a spolupracovať navzájom, nie zelených anarchistov . Poľnohospodárstvo sa nedá vrátiť 100 rokov naspäť.
7 zohnať financie
8 energetická sebestačnosť
9 ekonomická stratégia
10 Všetky body sú navzájom prepojené, možno by ich malo byť aj viac.

Veľmi dôležité:

1. kúpa pôdy
2. zabezpečenie potravín- pestovanie:

A. obilniny (špalda ,raž, jačmeň, pohánka, proso)
B. krmoviny I. (lucerna, ľadenec, facélia, ďateliny, vika, vičenec )
krmoviny II. (zemiaky, repa, topitambur)
C. strukoviny: fazuľa, hrach, bôb....
2.2. chov: A. dobytok, ovce, sliepky, bažant, prepelica
B. ryby(pstruh, kapor)
C. včely
D. bizón, jeleň , daniel
2.3. spracovanie produktov s prvovýroby na potraviny:

obilniny- múka(špalda) , krúpy (jačneň, pohánka), jáhly(proso), šrot, otruby
strukoviny: voľne sypané alebo balené
mlieko: surové mlieko, syry (ovčie, kravské, rôzne spôsoby napr. údenie)
jogurty, tvaroh
ryby: čerstvé, mrazené či údené
dobytok a ovce: mäso
sliepky: vajcia, mäso
včely: med, medovina, vosk, propolis, peľ
bizón, jeleň: mäso
2.4. produkty prvovýroby nepotravinového charakteru, ktoré možno predať a vylepšiť
tým bilanciu hospodárenia
dobytok, bizón, jeleň: koža (u posledných dvoch poplatkový odstrel a trofeje)
ovce: kožušina, vlna
včely: vosk vo forme sviečok, propolis- liek
ryby: poplatkový lov

V rámci kontaktov, ktoré mám(e) je predbežný záujem o bio- potraviny vyššie uvedené vo forme priamych dodávok skupinám spotrebiteľov v Prešove, Košiciach a Bratislave. Sú ľudia schopný prísť do komunity nakúpiť, prípadne zásobovať komunity v spomínaných mestách. Je potrebné počítať s tým, že dopyt po zdravých potravinách porastie aj na slovensku. Za veľmi naliehavú považujem propagáciu produktov na internete! Vytvorenie vlastných predajných značiek by odbytu značne pomohlo.

2. Ochrana prírodných zdrojov: vyrovnané a rôznorodé poľnohospodárstvo, primeraný počet VDJ na 1ha. Žiadne monokultúry, umelé hnojivá, chemikálie na ochranu rastlín a podobné sprostosti.
Dôsledná ochrana spodných vôd zabezpečená najmä domovými čističkami. Extrementy hospodárskych zvierat spracovať na hnoj, listovku prípadne na bioplyn
3. Zveľadenie krajiny: výsadba stromov a krov na okrajoch pozemkov- vetrolamy, uprednostniť medonosné a plodonosné variety, na svahoch hlbokokoreniace, leguminózne.
Stromy s jedlými plodmi: orech, pagaštan, gaštan, čerešne, višne, hrušky, jablone, slivky
Stromy krajinotvorby: javor, lipa (kvet na čaj), brest, hrab, breza....
Kry: lieska, hloh, svíb, čremcha
Za zveľaďovanie považujem aj spásanie lúk ovcami a dobytkom! (alebo inými bylinožravcami)
4. Štruktúra rodinných fariem: každý vie robiť niečo iné. Niekto syry, jogurty, niekto med či medovinu, ďalší chovať ryby, vyrobiť nábytok, spraviť design, napiecť chleba či cukrovinky .... Vzájomné dopĺňanie činností, výpomoc pri nárazových sezónnych prácach či spoločné využívanie niektorých strojov by bola veľká výhra.
5. Ľudské zdroje: po získaní pôdy asi najťažšia úloha. Je málo ľudí ochotných robiť na poli s vedomím, že to nie je len 8 hodín ako vo fabrike. Rodina schopná fungovať „lazníckym“ spôsobom je novodobým zázrakom. Gazdovanie je na 100% úväzok 24 hodín á 365 dní v roku za každého počasia. Chce to celého človeka, skúsenosti (aspoň základné – na ktorej strane má krava bachor, kedy sa z jalovice stáva krava, prečo sa tráva kosí pred kvetom ....) Vhodný adepti sa budú hľadať veľmi ťažko, niektorých poznáme, možno nejaký prídu sami ....
6. Financie: Na začiatok sú potrebné finančné prostriedky na takpovediac štart „malej
ekonomiky“. Odmietam pôžičky z bánk a peňažných ústavou ! Nejaký základný kapitál je
nutný. Všetky začiatky bývajú nesmierne ťažké, treba si pomôcť navzájom prácou,
dobrou radou... Ľudia v slowakistane neovplývajú bohatstvom, ale všetko sa dá zvládnuť.
Sú aj možnosti „etických“ pôžičiek od rodiny alebo známych, buď bezodplatne alebo
s ročným úročením do 3%.
7. Energetická sebestačnosť: z obnoviteľných zdrojov sú v našich krajoch dostupné drevo,
veterná a slnečná energia. Uznávam, že pravdepodobne sa nebude dať zabezpečiť elektrina
v plnej miere z fotovoltanických článkov, no vývoj techniky ide dopredu.
Závislosť na nafte a benzíne sa dá v poľnohospodárstve vyriešiť- generácie pred nami využívali ťažnú silu zvierat a dokázali existovať! Tieto prírodné „stroje“ neprodukujú odpad (hnoj nie je odpad), sú ľahko obnoviteľné, nepotrebujú nákladný špecializovaný servis a pri správnej starostlivosti vydržia dlho. Náradie za ťažné zvieratá sa vyrába v blízkom zahraničí v škále schopnej pokryť potreby agrotechniky. Sú napr. v ponuke bez- orbové sejačky či balíkovače slamy -sena. Závislosť na nafte možno riešiť v repkovom oleji, ktorý sa dá použiť ako rovnocenná náhrada. Z 1ha repky sa dá získať cca. 1000 l oleja.

Veterná energia:
Ceny veterných turbín schopných produkovať elektrickú energiu sú už v priateľných medziach aby sa na nich dokázalo „zložiť“ niekoľko jednotlivcov či domácností. Výkon turbín v priaznivých prírodných (veterných) podmienkach postačuje pokryť
potrebu niekoľkých domácností a zostáva aj prebytok, ktorý je štát povinný vykúpiť. Garancia práce turbíny je 20rokov do generálnej opravy, pri pravidelnom 2 ročnom servise. Po GO je schopná turbína pracovať ďalej. Sú námietky, že veterné turbíny špatia v krajine ale na druhej strane radšej veterné lopatky ako chladiarenské veže atómových elektrární...

8. Ekonomická stratégia:

Vhodnou štruktúrou fariem, remeselných a doplnkových činností zabezpečiť udržateľný život v čase a priestore. Uspokojením základných životných potrieb jednotlivca /voda, potraviny, teplo, priestor../ zadarmo alebo za čo najnižšiu cenu /finančnú a ekologickú vytvoriť komunitu pre všetkých spolutvoriacich členov. Produkovaním zdravých potravín – môžeme ich propagovať ako miestne potraviny- local food, organic food..... zaistiť potrebné finančné prostriedky, reálnu a zmysluplnú pracovnú náplň pre všetkých čo budú mať záujem zúčastniť sa na tejto stratégii .
Doplnkové činnosti: organizovanie vzdelávacích podujatí, seminárov- workshopov, zážitkových podujatí, táborov pre deti i dospelých.

Niektoré stroje a zariadenia „relatívne“ potrebné
-lis na štiepku a piliny traktor 4x4 50-70kW 2 x
-štiepkovač (za traktor) pluhy(dlátové), kyprič- brány,
-stroj na porez dreva v dĺžke PP alebo RP sejačka mak- kukurica
- hobľovačka(fréza, hrúbkovačka) kosačka- obracač- balíkovač
-miešačka, zváračka, sústruh vlečka 3-5t, navijak
-liehovar- destilačné zariadenie, lieh na predaj- pohon odhŕňač snehu- radlica
- elektrické oplôtky – ohradníky viazač na obilniny
-malá pekáreň pec pre vnútornú potrebu stacionárna mláťačka vymeniteľné
- mlyn(múka, krúpy, otruby, šrot, lúpané proso- pohánka sitá mak- kukurica
- stabilný motor
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Pestovanie:
-obilniny pšenica, raž, ovos, pohánka, proso?,
-okopaniny: zemiaky, kŕmna repa, topitambur
- krmoviny: facélia, komonica, vika, ďateliny, ľadenec, lucerna
-liečivé rastliny: sprac. SIXI
-ovocie: drobné ovocie (maliny, černice, ríbezle, jahody)
-ciele: samozásobenie, čiastočný predaj, vstupy do živočíšnej
výroby či energetické zhodnotenie napr. slama
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Chov:
dobytok ryby: akvakultúra sladkovodných rýb-
produkcia: mäso, koža, mlieko pstruh, kapor, jalec, amur
odpad z chovu: extrementy= hnoj do RV produkcia: mäso rýb, rybia násada
odpad zo sprac mlieka: krmivo spracovanie a konzervácia: mrazenie,
ostatný odpad: srsť, kosti – kompost údenie, surová ryba
odpad z porážky: črevá, krv- krmivo pre ryby poplatkový lov
možné použitie ťažnej sily vstupy: odpady zo žv
ovce, kozy: kone: ťažná sila, hipoterapia, doprava
produkcia: mäso, koža, vlna, mlieko odpad trus- hnojivo
odpady ako u hd
hydina: hrabavá- sliepka, moriak, chov vzácnych zvierat:
(bažant- prepelica?) : Bizón americký
vodná- hus produkcia: mäso, koža,
produkcia: mäso, vajcia /odpady: ako u hd Jeleň karpatský
odpad, trus –hnojivo, perie, kosti –kompost produkcia: mäso, koža, parožie
odpad z porážky: ako u hd odpady ako hd
ošípané: poplatkový lov trofejovej zvery
produkcia: mäso, tuk chov včiel:
odpady: ako u hd produkcia: med, peľ, propolis, vosk
opeľovanie hmyzomopelivých rastlín
ciele: samozásobenie a predaj produktov žv odpad- výtlačky voštín- kompost
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Farma alebo zoskupenie fariem- farmárske spoločenstvo ak chce byť čo najviac sebestačná
musí mať rastlinnú a živočíšnu výrobu. Vstupy pre chov hospodárskych zvierat- krmivo /seno, slama, krmoviny, jadro../ musia pokrývať spotrebu! RV potrebuje odpady z ŽV t.j. hnoj, trus...
Všetko primerane aby sa človek nestal otrokom, ale aby slušne žil....

[Kedarus]

Ahoj
Jsem rad ze Tvuj navrh neni dogma ale upravitelny navrh.Mas tam totiz spoustu chyb.Nic ve zlem.
Mam za sebou 7 let v Italii na ovocnych sadech a vinohradech vcetne roubovani atd.4 roky v Irsku na zivocisne farme takze nejake male zkusenosti mam.
Vyjdu tedy z Tveho prumeru,to znamena 40 hektaru.
Za prve se mi nelibi bod 4, Štruktúra rodinných fariem: každý vie robiť niečo iné.
Na 40 hektarech ma byt clovek naprosto samostatny.Nikdy nevis ktera komodita bude potrebnejsi(vzroste jeji cena(to i v bartrovem obchodovani v PA))
Pokud vsadis na spatnou plodinu nebo vyrobu budes v nevyhode.
Tak jednotlive namitky.
Neches pouzit umele hnojiva.Naprosto souhlasim.Jenze v tom pripade je tu maly problem.Budes se muset vratit o tech 100 let zpet jak pises.
To znamena minimalne na trojuhorovy system.Tretina max. na travu k pastve,senu a 2 tretiny na pestovani plodin.Aby toho nebylo malo tak napr.kukurice se ma pestovat na stejnem stanovisti az po 5 letech.Repka na tom neni o moc lip a to se porad bavime o situaci kdy pudu dotujes chemickym hnojivem.
Repka.Neni pravda ze z hekteru dostanes 1000 litru oleje,V pripade ze pouzivas chemicke hnojiva dostanes se az na 1300 litru oleje.Pokud jsi ciste bio dosahnes v prumeru 690 litru oleje na hektar.
Navic pouzit olej jako palivo neni jen tak.Mas 2 moznosti.Vyrobit z toho bionaftu coz je sice jednoduche a levne ale musis pocitat s navstevou celniku a tak 2 roky krimu.
Nebo pouzivat cisty rostliny olej a najit vhodny motor.Na to je treba u traktoru dobry Zetor.Ma uzasne zastaralou koncepci a po uprave to rad spapa.
I tak porusis zakon o spotrebni dani.I kdys budes jezdit na olej.
Na 40 hektaru spis tohle http://www.agroservispv.cz/
Mas tam vse co je potreba,akorat jeste nevim jestli to pojede na olej.Zjistim
Chov krav.Tak to mas odvahu.5 krav,kazda minimalne hektar, byk na rozmnozovani plus orba,5telat kazdy rok(musis cekat 2 roky na jatecnou vahu nebo vic na dojici kravu) coz mi vychazi na nejakych 15 hektaru.
Horsi je to s podminkami EU.KAZDA krava ma v EU svoje cislo a lekarske zaznamy.Muzes samozrejme na cerno ale nikdo Ti oficialne maso ani mleko nekoupi.
Vyrabel si nekdy silaz?Vis co je to prace a energie?
A az nekdo bude rekvirovat hovezi tak Ti vezmou prvni.
U takove farmy mi lepe vychazeji kozy.
Jedle kastany.To urcite ne,zdravy strom vydrzi max. -27 stupnu celsia.U nas je obcas min.
Bizoni,danci,koroptve.I kdyz vynecham ze uz jaksi na ne nemas misto a Buh vi cim muzou nakazit domestifikovany dobytek urcite by se mi nelibilo aby se po mem pozemku promenadovala parta ozbrojenych radoby myslivcu.Tohle je sebevrazda.
Vcely.To taky nejde.Aby byly vydelecne musis je dokrmovat cukrem.Na 40 hektarech neni absolutne zadna sance vypestovat dostatek cukrove repy a zpracovat ji na cukr.Na to potrebujes uz malou fabriku.Spokoj se stim ze vcelam odebes 15-20 procent medu.Ony budou spokojene a nebudou chcipat jako po dokrmovani cukrem.
Bioplyn.Spatne.Uz jsme to tady resili.Pokud nemas aspon 300 hektaru a zbytecnych 20 milionu nema to cenu.Jde sice najit malovyroba ale co me se tyka radsi ten hnuj vyvezu na pole.
Ryby.Ano,k Tve farme by slusel pulhektarovy-hektarovy rybnicek.Ale urcite ne na ryby.Mel by slouzit predevsim k zavlazovani.To znamena co nejhlubsi,dno ze stojne dusaneho jilu.Tak 10 metru hloubky je optimalni.s dostatkem melcin.
Ryby tam nasadis a dal se nestaras.Mas chut si jit zalovit?Pouzij stejnou navnadu kterou je dokrmujes.Ale nikdy tam nepoustej cizi lidi.
Syry.Taky zadna sranda.Mleko mas ale potrebujes syridlo.Dnes to neni problem. http://www.milcom-as.cz/zavod-tabor/pro ... ridla.html
Ale co v PA? Existuje sice hromada rostlinych syridel ale vysledky jsou tristni.Je to sice syr ale vypada to jako nahrubo rozmnelneny tvaroh.
Jedine co jsem nasel je tady.http://salasnictvi.wz.cz/vyrobaostepkusyry.html
Co se tyka Tve farmy musis pocitat s tim ze budes v PA kulak ktery odira sve spoluobcany.Rozdel farmu mezi deti nebo duveryhodnou rodinu.Tak se vyhnes nucenym davkam v PA.
Hodne stesti.

[BOGOVIK]

2Kedarus:

minule tyden jsem byl na pivu s manikem z ZD u nas, a tabulky maji nastaveny jedna krava = 0,86ha(uživnost na celou sezenu). Je jasne, ze na horach to bude jine ci na Hane. Ale na vypocet kolik ha a krav je docela rozdil 0,86ha a 1 a více.

[Kolapsnik jr.]

Diky predrecnikum za davku reality, jenom zopakuju z jineho vlakna, sberac na osobu potrebuje 20-40ha (a pak se presunout), klucitel lesa kolem 10ha (a pak se presunout), urodna delta 1-2ha na osobu (a cekat pravidelne naplaveniny) -> ta posledni varianta urodne delty je vlastne to same o co se umele snazi/lo chemickofosilni zemedelstvi poslednich +150let, to ted konci a +7mld. kouka do propasti..

Probirali jsme to zde z mnoha stran, dulezity je aspekt jak nebyt zkulacen "predcasne" uz v dobe dokud maji bumaznici silovoupaku aparatu diky fosilu, na to proste odpoved neni. Mozna jen ta mala "hobby" zahrada zavetrem a tam si nacvicit ty zaklady jako zahradni obili, ovoce, zelenina, permousske techniky, ale vse max. velikostne jedna rodina/vicegeneracni.

Akumulace: postupu/znalosti (zvirata aspon mensi plemena jak s nima pracovat v tahu), vybaveni, zasob/+bartrovych. A kdyz se v PA "postesti" tak to zkusit na trochu vetsi vymere - velice nepravdepodobne pro vetsinu z nas, ale nejakou iluzi k pre-ziti je take treba mit - "zme lidi" jak rika jeden lzipredseda..

zni to hnusne defetisticky, ale ja jsem si tu zvrhlou domestikaci poslednich cca 10k let nevymyslel,
ted nam to holt pada cele na hlavu jako zhnila strecha ..

ps dik za ten salasnicky odkaz, +ricotta syr -> ze zbytku brunost syr

[Kedarus]

2Kedarus:

minule tyden jsem byl na pivu s manikem z ZD u nas, a tabulky maji nastaveny jedna krava = 0,86ha(uživnost na celou sezenu). Je jasne, ze na horach to bude jine ci na Hane. Ale na vypocet kolik ha a krav je docela rozdil 0,86ha a 1 a více.

A cim ty kravy v zime krmi?Senem nebo silazi?Do silaze se dava hromada kukurice.Vynosnost kukurice bez chemickych hnojiv(nezapomen ze se podle uvodniho clanku nebude pouzivat,stejne jako chemicke postriky) je celkem hruza.
Kukurice ma v silazi sice vysokou energetickou hodnoutu ale pudu vycerpava takovym zpusobem ze nepomuzou ani chemicka hnojiva abys ji mohl pestovat na stejnem stanovisti.Na silaz proste potrebujes hromadu chemie a strojniho vybaveni.Pri takto intezivnim zemedelstvi se do 0.86 hektaru vlezes.
Navic na kukurici uz potrebujes kombajn.Nejmensi(40 hektaru) ja asi tenhle
http://www.pal.cz/upload.cs/d/d66a3be4_ ... _cesky.pdf
Ja knejakym tabulkam nemam pristup,jen jsem pracoval jako nadenik.Zeptej se prosim znameho Na kolik hektaru vyjde krava jen pri pouziti sena.Dik.
Na seno staci malotraktor(viz odkaz vyse) a hromada clovekohoodin
To Kolapsnik jr.Neni zac,tohle by Te mozna mohlo zajimat. http://conovehonakopci.cz/?p=4442

[Kolapsnik jr.]

Krava by mela jet na volno venku (krome zimy) v roto ohradniku a ne byt zavrena a prezirat se na par m2 v baraku-kravine - je tady na to cele vlakno. Mensi problemek je, ze vybudovat tak robustni pastvu trva skutecne desetileti, u nas i ty lakave idealni pastviny udajne na "pul ladem v divocine" jsou jiz dost znicene od intensivniho chovu kozo-ovci, staci necelych dvacet let, pak to kravy min. 1-2rok nebudou/nemeli by vubec zrat, plus min. 5let na obnovu.., hm takze roz-padlicka farma ze dne na den je iluze, nebo = jen dalsi degradace pudy/prostredi.. S kukurici tos vypichnul dobre, to je silena plodina, 5let nebo kolik, nez se to (aktivne) zahoji v PA myslet na takovou silaz nejde.

[plenty wolfs]

Chápem poniektorých frustrovaných kolegov z tohto perfektného fóra, že vo všetkom čo sa týka hospodárenia na pôde vidia obrovský hrozný problém. Kto vie ten vie a kto nevie nech sa učí ....

Mimochodom mám poľnohospodárske vzdelanie patričnej úrovne, doma sme mali hospodárstvo čo pamätám, vyrástol som medzi kravami,koňmi a ostatnou háveďou odsliepok až po včely. Koľko asi čitateľov tejto stránky vie oteliť kravu prípadne pomôcť priviesť na svet iné domáce zviera (a v reále to už aj robil alebo vie zvládnuť). Gazdovskému a bačovkému remeslu som sa učil od starých rodičov a mojich rodičov no a samozrejme u staršej generácie,ktorá pamätala dobu bez chemickej vojny vyhlásej pôde. Potraviny boli síce jednoduchšie ale o to zdravšie a kvalitnejšie...a vydržali viac. Osobne som nezjedol všetkú múdrosť ale viem kedy sadiť, siať, zberať, žať... zvládam viacero remesiel okolo farmárčenia od výroby dosiek až po výrobu a spracovanie vosku. Ako farmár viem čo ako a kedy,samozrejme rád sa nechám doučiť ale zmysluplne !

Siláž pre bylinožravé prežúvavce je totálna HLÚPOSŤ !

Jej výroba je časovo a energeticky náročná (ajchemicky) naviac spôsobuje konzumentom vážne tráviace problémy (zaťažuje napr.kravu tak ako keby v porovnaní s človekom dotyčná osoba vypila na deň liter vodky). Pre kravy v lete 9 dielov zelenej pastvy a 1 diel sušeného sena + nejaký ten šrot alebo mliagané obylie samozrejme soľ na lyz. Výroba sena je síce namáhavý proces ale časovo je ohraničený 1-2 týždňami v roku kedy sa oplatí "máknout". Kravám stačí na zimné obdobie seno, slama. Seno jednak lúčne a seno spravené z monokultúry ako ľadenec rožkatý, ďatelina, lucerna, facélia prípadne vhodná miešanková kombinácia s obilninou pokosenou v mliečnej zrelosti. Napr. posiať žito s lucernou alebo ľadencom, spolu pokosiť a vymlátiť. Máme dvojaký úžitok 1. semená 2. slama vhodná na kŕmenie. Slamu používama aj na podstieľku - a máme kvalitný hnoj.

Slamu kravy nežerú celú ale musí sa narezať na sečkovnici a zapariť horúcou vodou !

Registráciu hovädzieho dobytka a podobné kleptokratické idiotiny vrátane daní z PHM neriešim, doba kedy toto platilo beznádejne končí V okolí je eše celkom dostatok neregistrovaného dobytka, oviec a kôz.

Výhoda bizóna oproti bežným kravám spočíva v tom, že jeho mäso neobsahuje cholesterol a obsahuje látky, ktoré zabraňujú nejakým spôsobom onkologickým ochoreniam, cukrovke, dne ...aby vôbec vznikli. Je to nenáročné zviera, ktoré pri správnom ošetrovaní neprenáša žiadne choroby na hovädzí dobytok (brucelóza a pod.) Naviac bizón sa pasie pozvoľne a stále pochoduje, krava oproti tomu devastuje pasienky tým, že sa pasie na mieste pokiaľ nie je všetko v dosahu papule zožraté.

Pri obrábaní pôdy sa bavme o 8 poľnom systéme a norfolskom spôsobe hospodárenia. 3 poľné a úhorové hospodárenie je prežitok snáď uplatniteľný len v najhoršom prípade.

Hnojenie: pôda nepotrebuje umelý dusík ! Je to výmysel chemického priemyslu, samozrejme dá sa do pôdy kadečo nasypať ale ono to potom treba aj zjesť. Na udržateľnú úrodnosť pôdy je nutný maštaľný hnoj a striedanie plodín. Ph pôdy sa dá zmeniť buď vápnom s okamžitým účinkom alebo mletým vápencom s účinkom pozvoľným. Ak niekto nechce kydať hnoj je tu možnosť hnojenia ovcami ako to robili valašský kolonizátori a ich potomstvo ešte v 60.tich rokoch minulého storočia - ovce nocovali v presúvateľnej ohrade na mieste kde bolo potrebné hnojiť niekoľko nocí a pod presunutí sa ihneď oralo.

Včely: písal som tu už o nich dosť len to treba nájsť je to môj hlavný zdroj obživy , a pritom cukor vidia včely tak v mojej káve

http://www.rozpad.cz/forum/viewtopic.php?f=47&t=1261

Syridlo: výroba zo žalúdka teľaťa čo je ešte na mlieku ... základná vec, ktorú ťa naučí dedo -bača, dajú sa použiť aj niektoré rastliny ale to už je tajomstvo.

Bioplyn: uznávam toto som prepískol ale je to písané pred 10 rokmi v inej situácii

Rekvirácia: ak nebude vláda nebude ani rekvirácia, skôr krádeže a násilné odoberanie ( odporúčam prečítať kapitolu Sa58 - ideální "pracovní" zbraň ale tým som samozrejme nechcel nič povedať) ak vláda bude ako bude rekvírovať neregistrované kravy niekde vo vrchoch ? Ako sa o nich dozvie ?

[Kedarus]

No tak .Co je tak tajemneho na rostlinnych siridlech.Jsme tu preci od toho aby jsme si pomohli.
Jinak dnes se stehuju.Pronajal jsem si domek s 1.5 hektaru pastvin.V Irsku kde trava roste porad .
Na kravy to sice neni ale vietnamske prasata,ovce, popr.kozy se nejak vmestnaji.
Mas zkusenosti s tim kolik dokaze 1.5 hektaru uziviit?Je to Irsko takze zadne seno apod.Maji se jen past.Zahrada na zeleninu a brambory je zvlast.Jo,a jeste budu kupovat maleho ponika pro dcerku.
Tipuju ze tak tak 7 prasat a 6 ovci +ponik by se tam vlezlo.Pastvina nebyla pouzivana 3 roky takze trava je vysoka.
Mam moc prace takze muzu maximalne rano otevrit chliv a vypustit dobytek.
Dik za odpoved.

[plenty wolfs]

To Kedarus: vsude dobre - doma nejlip. Irske podmienky nepoznam tak nemozem davat fundovane rady. Mas aspon foto toho pozemku ? Voda ? Poloha, podne podmienky ... ? Pokial je to popri zemestnani ako forma hobby zahradkarcenia tak v pohode

[Tina]

Kedarus : Gratuluju, Irsko je krásné. Je to asi jediná země, kde jsem byla, kdy jsem si říkala, že bych tam mohla nějaký čas žít. Kromě Dublinu ovšem, to je klasicky multikulturní město, jako každé jiné. Ale irský venkov je nádherný a mě tam hlavně uchvátilo to, že každý má kolem sebe prostor, že sice máš sousedy, ale jaksi si nepřekážíte a nekoukáte do hrnců. Na každé pastvině zvířata, když bylo políčko bez oveček, či krav, bylo to až divné

Stěhuješ se na zimu (i když v Irsku je tak nějak pořád podobně, nejsou tam nějaké teplotní extrémy), ale přece jen, čím tam budeš topit? Irové jsou skoro bez lesů, až teď v posledních letech začali mohutně zalesňovat a topí hlavně rašelinou.
Na jak dlouho se tam stěhuješ, napořád? A na kolik vyjde takový pronájem irského domku?
Jinak ten prostor co popisuješ, by měl ty zvířata uživit, 6 ovcí a poník se vlezou. Prasata musíš stejně krmit něčím jiným a pravděpodobně je mít oddělená, nebo ti všechno rozryjí.

[Kedarus]

To plenty wolfs.
Je to jen pri zamestnani .Proto ma byt prase vietnamske a ne normalni. .Ale asi jsem to prepiskl,tolik zvirat to policko neuzivi ani pastvou.Voda problem neni.pozemek je mirne svazity,orientovany na severovychod.
Asi se vykaslu na ovce,stejjne jsem je chtel hlavne kvuli susenym jehnecim zaludkum jako klasicke siridlo.
Jinak souhlasim ze vsude dobre,doma nejlip(zvlaste v PA) ale.....
To Tina.Nestehuju se na zimu.,jsem tu skoro 9 let a mam tu ctyrletou dceru.Jinak bych uz byl zpatky.
Tenhle 10 let stary prizemni domek se 4 loznicemi,letnim domkem a domkem pro chrty +1.5 hektaru pastviny vyjde na 600 euro mesicne.Voda vlastni,topeni na olej plus krb.Drevo neni problem,je to mezi lesy.Plyn je v 90 kg bombach.
Ale byla to dobra nabidka,vetsinou je to o neco drazsi.
Pres zimu budu vyrizovat irsky pas,potom uz ma Irsko sve vyhody.Ani ne polovicni hustota obyvatel,zadna zima(_1 celsius je tu uz povazovano za velmi neobvykly jev ),takze dobytku staci pristresek,zadny problem s vodou. Policie nenosi zbrane,soudnictvi je opravdu rychle(nedavno vychytali v mem mestectu cinany ve velkopestirne travy se zbozim za milion euro a paty den po zatceni uz byli odsouzeni),kdejaky car pairu sesmoleny v pubu je tu bran jako oficialni smlouva.
Na druhou stranu tu neni moznost vlastnit poloautomaticke kulove zbrane,stejne tak kratke zbrane.Odsoudi Vas i za noseni noze.

[plenty wolfs]

Kde zohnať sponzorov schopných eticky investovať peniaze do vytvorenia komunity ?

[Kapo]

Šak si daj inzerát...

Inak, vytvoriť fungujúcu komunitu, aspon takú, o akých sa píše v príručkách, je viac menej scifi.
Peniaze ti asi fakt nikto nedá, ak máš len dáky plán, či sen. Základ je začať sám zo sebou, prípadne v úzkom kruhu priatelov a rodiny. Ideálne v priaznivých podmienkach pre další rozvoj a nárast komunity. Proste je vhodné nájsť si miesto, málo osídlené, turisticky nezaujímavé /lacné pozemky a nehnutelnosti/ s dobrými podmienkami pre chov a pestovanie.

Pre začiatok je vhodné, mať dáku hotovosť, a ovládať remeslá s ktorými sa v okolí zvládneš uživiť. Potom poriadať workshopy, brigády, oslovovať ludí , zdielať s nimi svoje rúžové vízie, a pochmúrnu existenciu v konzumnom svete.

Je dobré mať široký záber. T.j. staré remeslá, eko stavby, bio pestovanie a prirodzený chov užitkových zvierat, ideálne aj koníky. Lebo každého osloví a učaruje mu niečo iné. Tak lahšie získaš komuniťákov, a možno aj dákeho spozóra. Potom asi časom zistíš, že je lepšie sa spoliehať na seba a na vlastné príjmy, ako na dáke úprimné dotácie...

[plenty wolfs]

to Kapo: jeden nedorobený inzerát tu niekde na rozpade pobehuje

Svoju farmu vybudovanú ako-tak mám. Akurát chýbajú budovy lebo to je drahá záležitosť aby som do toho investoval a potom prípadne z dôvodu sťahovania zanechal. Strojovo -technické vybavenie mám na celkom slušnej úrovni ....

Workshopy, bio eko permakultúrne a kurzy podobného zamerania prilákajú tak zelených anarchistov, trávičkárov, ľudí s nejakým komplexom, pacifistov, ľudí s tuleňou nemocou, snílkov a stúpencov tzv. alternatívneho spôsobu života t.j. ja by som keby som ... spravte to ja sa neskôr pridám ....

[MRAK]

Bohužel v tomhle máš pravdu ....
A to je přesně ten problém, proč si (tady na rozpadu) myslíme, že je to utopie.

Nejlepší cesta se jeví sehnat peníze v rodině, popřípadě rozject nějaké podnikání, a s tím svézt profinancování té komunity ....
Každopádně je to opravdu oříšek, pokud nemáš svoje zdroje.

[alive]

A pak je varianta starat se sam o sebe...relativne pokud jeden clen rodiny pracuje, aby byli nejake love, druhej muze bejt doma a starat se o chod domacnosti a prilehle "hospodarstvi". V nasem pripade rozrustajici se zahrada. Pri nejakych znalostech a zakladnim vybaveni se to da zvladnout. Behem prvniho roku jsme sobestacni v jidle odhaduju s takovych 15 - 20 procent, coz povazuju za velky uspech. Samozrejme dalsi veci jsou energie,bezpecnost apod...Jde to vsechno pomaleji (a samozrejme ze v navaznosti na finance) ale jde to.

[urbanwarrior]

Ideálně bych to viděl kombinací obou předchozích příspěvků (mrak, alive).
Protože asi žádný z nás nesedí na volných x milionech bych jako reálný postup viděl následující:
a) varianta vzdáleného objektu
- pořídit dostatečně prostornou nemovitost, případně s možným prostorovým rozvojem
- v místě nemovitosti musí být možnost pořízení dalších polností, přilehlá zahrada, sad - ideálně bezprostředně nebo velice blízko situované
- u nemovitosti je nutné brát ohled na co možná největší míru soběstačnosti - buď již nyní nebo výhledově; řešení musí být technicky reálné, případně v ekonomické realitě proveditelné (samozřejmostí v dnešní době by měla být přítomná základní infrastruktura (voda, elektřina, vyřešené odpady - první dvě z důvodu vlastního přežití, to poslední s ohledem na stoupající buzeraci úřadů). Rozumná je přítomnost nebo alespoň přiměřená blízkost minimálně místní komunikace, s ohledem na plánované využití k podnikání nebo hospodaření v objektu, současně i pro potřebu přisouvat k objektu další materiál (rekonstrukce, zásobování, podnik)
- pořízení nemovitosti podřídit nutnosti přinejmenším částečného refinancování - tedy s možností pronájmu někomu zde hospodařícímu, zavést zde podnikání (ideálně vlastním jménem pro případ nutnosti náhlého vyklizení nebo požadavku aktivace objektu pro naši potřebu) apod.
- výhodou této varianty je možnost nižší finanční náročnosti, menší změny v osobním životě zúčastněných, pomalejšího nebo odloženého nástupu vlastní krize, do poslední chvíle se získávají prostředky z vnějšího systému
- nevýhodou by mohla být právní blokace objektu nebo souvisejících nemovitostí v případě dlouhodobé eskalace vnější krize, možnost zasažení objektu negativními hospodářskými nebo jinými vlivy (nájemce bude z nějakého důvodu neplatič, opakovaná neúroda); i tak si ale myslím, že výhody převáží nad zápory

b) varianta okamžitého použití
- pořízení nemovitosti podle výše popsaných parametrů, navíc ale s ohledem na potřebu širší rodiny, kterou předpokládám do objektu přemístit (řešení, jak zajistit nároky ostatních obyvatel na práci - mohou pracovat z domova?, musí dojíždět?,mají další specifické nároky na uplatnění?, budou se věnovat převážně čemu - hospodaření na objektu nebo spíše budou přinášet do hospodářství prostředky zvnějšku?, u dětí školy a jejich další osobnostní rozvoj, jaký je zdravotní stav zejména starších členů rodiny, jak moc jsou závislí na některé podobě akutní péče, nebude pro ně již dnes pobyt mimo jejich zažité prostředí stresující nad míru?
- výhodou je podle mně vyšší výtěžnost z vložených prostředků (když nic jiného, dojde k radikální úspoře nákladů za bydlení v městských bytech; ty si koneckonců mohou ponechat jako rezervu a pronajmout, čímž zvýší významně svoje disponibilní kapacity. Zásadním strategickým rozhodnutím bude, jestli natolik nedůvěřovat stabilitě systému, že tyto prostředky budou rovněž vloženy do tohoto objektu (jeho hospodaření) - na příjmové straně přibyde (resp.na výdajové ubyde) položka za vlastní produkci k vlastní spotřebě
- výhodou je rozhodně vyšší soběstačnost na vnějším systému a odstínění dopadů ekonomické krize a s tím spojených negativních dopadů, vyšší odolnost proti vnějším vlivům, nepochybně větší pohoda stmelením širší rodiny a zcela určitě působením všech popsaných vlivů vyšší sebevědomí a odvaha řešit krizové děje (ochota čelit jim a nevzdat se)
- nevýhodou by mohla být jistá ultimátnost rozhodnutí opustit současný životní styl a nastoupit dráhu hospodáře (podnikatele), zejména s ohledem na to, že pravděpodobně bude objekt situován do méně atraktivní lokality (nižší příjmy, horší zemědělské výnosy než v úrodné nížině, vyšší nároky na přežití komunity v horších klimatických podmínkách než dosud, zhoršené sociální vazby - stávající oslabí, nové se mohou tvořit hůře nebo déle

Protože žádný návod by neměl být chápán doslovně, samozřejmě bych předpokládal kombinace obou přístupů podle aktuální situace a možností každého.

[Moor8]

Tak jsem to tu pročetl, ale musím říci, že to má jednu chybu a to, že to není realizovatelné. Tím nechci vyvolávat flame, ale přinést konstruktivní kritiku. Pokud by měl být zvrácen nepříznivý vývoj, přednesý zakladatelem tohoto vlákna, tak by se muselo zapojit velké množství lidí a na to naše malá komunita nestačí. A jako plán na soběstačnost po kolapsu je to také k ničemu. I když budete produkovat, tak vám to v lepším případě sebere stát v rámci sociálnosti, v tom horším případě hladový dav. Pokud si myslíte, že vás nechají v klidu hospodařit a vyměňovat mezi sebou, zatímco ostatní budou umírat hlady, tak jste velmi naivní.

Jedný způsob je přežití velkého kolapsu a začít hospodařit až v okamžiku, kdy se situace uklidní a stavy budou "zregulovány" na přijatelnou úroveň.

[plenty wolfs]

To: Moor8 v niečom máš a ja si musím búchať hlavu o stenu

Stratégiu som nemal zverejňovať ani tu ani na inom fóre. 99% čitateľov nechápe súvislosti z nej plynúce, zákonitosti poľnohospodárskej výroby a dlhodobého prežitia ...etc. etc.

Na prípadnú kompletnú realizáciu stračí 200ha pôdy a do 10 spolupracujúcich . je totiž základ poľnohospodárskej usadlosti.

Z časti som si svoju stratégiu zrealizoval sám. Z časti prispeli priatelia svojou troškou. Mám 5 ha pôdy a 4,5 ha lesa(dosť sú náletmi zarastené lúky). Ešte nejaká pôda je v dohľadnej dobe za rozumnú cenu na predaj. Niečo majú skúpené alebo zdedené priatelia ale to je ich "kapusta". Vybavenie máme od cirkulárky, pásovej píly.... až po traktory ...všeličo. Dnes sme doviezli PAD dieňu z komplet vybavením ..dokonca je tam aj sústruh, CO2 a ani neviem čo všetko. Zvieratá sú neregistrované "uloženky" na spriatelených farmách za 90% úžitku a časť prírastkov. Len čo vyschne jarný sneh sa sťahujem na nové pôsobisko, ktoré mi poradil dávnejšie dedo, ktorý tam prežil mladosť, veľkú vojnu a vlastne tam žil až do prímeria v 1956tom. Vtedy museli náhle opustiť a zanechať vybudovanú dedinku. Miesto kde sú len málopočetné poľné a lesné cesty a líšky dávajú dobrú noc. Najbližšia dedina je niekoľko km cez kopec. Z vekovým priemerom 65 rokov a 28 dušami trvalo bývajúcimi. Najmladší je starosta 58 ročný. Žiadny a autobus chodí len do najbližšej dediny. V noci nesvietia pouličné lampy. Kamarát z Prahy čo tu momentálne stráži flek tú dedinu nazval "Selo duchů" Nie je to v žiadnej oficiálnej mape, ani na google earth to nevidieť..les všeličo skryje


Problém nie je stratégia sama o sebe ..problém sú ľudia čo by chceli pracovať pre spoločný záujem a všeobecný prospech komunity. Zopár priateľov je a uvedomil som si, že to nateraz stačí. O nejakých prišelcov čo majú plné ústa spolupráce ale ľavé ruky a prázdne vrecká záujem nemáme. Tiež o indivíduá s plným munície a vyleštenými vz.58. čo žiaľ nevedia vziať vidly do ruky a podojiť kravu

A jako plán na soběstačnost po kolapsu je to také k ničemu. I když budete produkovat, tak vám to v lepším případě sebere stát v rámci sociálnosti, v tom horším případě hladový dav. Pokud si myslíte, že vás nechají v klidu hospodařit a vyměňovat mezi sebou, zatímco ostatní budou umírat hlady, tak jste velmi naivní.

Keď bude fungovať štát tak to nebude PA. Ak bude čiastočne funkčný neviem či bude mať polícia alebo armáda len také starosti aby išla "vybrať" miesto, ktoré nie je na mape. Ako bude panstvo vedieť, že akurát mi máme voľné zásoby pre spásu funkcionárov alebo krajiny ? Nie je tu cesta, jediná je na konci doliny cez schátraný most, ktorý sa môže každú chvíľu rozpadnúľť

Nebojím sa ani davov hladujúcich. S prázdnym žalúdkom by sa tu nedotrepal nik. Karpaty sú veľké, nebezpečné, často sa tu mení počasie. Veľké mestá tu nie sú. Dediny pomaly vymierajú.

O svoj kľud sa postaráme. Sme na to tiež tak nejak vybavený....

[Moor8]

Ano! Přesně na tohle jsem chtěl mým příspěvkem upozornit. V případě hospodářského kolapsu a nedostatku potravin bude kritické přežít právě období daného rozpadu. To vyřešené máš. Tak přeji hodně štěstí!

Bohužel moc lidí tvůj nápad napodobit nemůže. tady v čechách nenajdeš nic tak odlehlého. Silou to nikdy neudržíš, jedinou možností je utajení.